Sivý zákal a syndróm vlajúcej dúhovky
Jedným z nich bol aj pacient s matúrnou kataraktou - pokročilým štádiom sivého zákalu, ktorý videl jedným okom len prsty pred okom a druhým videl na 30% z normy. Šošovka oka je vtedy mimoriadne tvrdá a na jej „rozbitie“ pomocou ultrazvukovej sondy je nutné použiť väčšiu intenzitu ultrazvuku.
Pacient mal k svojej diagnóze pridružený aj tzv. IFIS - syndróm vlajúcej dúhovky, ktorý spôsobuje, že je zrenička pacienta zúžená a nie je schopná zostať rozšírená po aplikácii mydriatík – kvapiek slúžiacich na rozšírenie zreničiek. IFIS chirurgovi zhoršuje prehľadnosť operačného poľa a dúhovku si musí roztiahnuť špeciálnymi háčikmi.
Zákrok sa napriek svojej komplexnosti podaril výborne a my sme boli veľmi radi, že sme pacientovi pomohli obnoviť zdravý zrak do významnej miery. Operácia pacientovi priniesla zlepšenie zraku, a s ním i celkovej kvality života. Dnes vidí slabším okom na 30% z normy a druhým na 90% z normy.
Implantovali sme prvú EDOF šošovku
V apríli sme prvýkrát pacientovi implantovali umelú vnútroočnú šošovku typu EDOF (Extended Depth Of Focus). Ide o typ monofokálnej šošovky, teda šošovky s jedným ohniskom, ktorá zlepšuje videnie do diaľky, ale zároveň umožňuje pacientovi aj tzv. sociálne videnie (na mobil, palubovku v aute a pod.) bez okuliarov. Na čítanie na blízko sú aj po operácii potrebné okuliare, avšak s hodnotou dioptrie len približne +1,5.
Pacient k nám prišiel s diagnózou sivého zákalu, kvôli ktorému videl do diaľky len na 16% a do blízka na 40% z normy videnia zdravého oka. Po operácii pacient vidí vďaka inovatívnej šošovke do diaľky a na strednú vzdialenosť na 100%, zatiaľ čo na čítanie mu stačia slabšie okuliare.
Dva zákaly a záchrana zraku
Túto jar našu pomoc vyhľadal aj 75-ročný pacient s pocitom zhoršeného videnia, ktoré pozoroval na pravom oku, zatiaľ čo jeho ľavé oko sa zhoršovalo postupne v čase. Pacient bol diabetik, s čím súvisí aj zvýšené riziko vzniku sivého zákalu.
Po príchode na kliniku bol pacient schopný pravým okom čítať len prsty pred okom, na ľavom oku videl 30% z normy. Na pravom oku sme mu diagnostikovali matúrnu kataraktu – pokročilé štádium sivého zákalu, na ľavom oku zas kortikonukleárnu progredujúcu kataraktu – zväčšujúci sa zákal v jadre a kôre šošovky.
Pri plánovaní zákroku sme sa museli vysporiadať s niekoľkými komplikáciami (pseudoexfoliačným syndrómom – PEX, rizikom syndrómu IFIS) či nízkym počtom endotelových buniek rohovky, ktoré mohlo spôsobiť dlhšie hojenie očí po operácii či vyššie riziko pokročilého stupňa sivého zákalu.
Operácie sme uskutočnili s odstupom dvoch týždňov, a už krátko po nich sme u pacienta sledovali výrazné zlepšenie. Pooperačne sa pacient cíti dobre, je bez ťažkostí. Na pravom, horšom oku videl pacient na mesačnej kontrole už na 50% z normy. Na ľavom oku vidí po mesiaci na 100%.
