Title of ... Description of .. VideoObject

Budú slepí niekedy vidieť?

Friday, 04 October 2019 23:25
There is no translation available.

Skupina lekárov z Baylorovej lekárskej univerzity v Texase v spolupráci s vývojármi implantátov vytvorili novú zrakovú protézu pre nevidiacich. Možno vďaka nej raz vyriešime problém nevidiacich ľudí. 

Vidíme naozaj očami?

Hoci si videnie zvyčajne spájame s očami, väčšinu práce si ”odmaká” mozog. Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov sme verili, že v zadnej časti mozgu je len jedna oblasť, ktorá spracováva vizuálne podnety. Voláme juvizuálny kortex, familiárnejšie vizuálna kôra.Postupne sme však prišli na to, že rôzne aspekty videnia (napríklad vnímanie pohybu, farby a pod.) má na starosti až tridsiatka ďalších oblastí v mozgu (tých, o ktorých zatiaľ vieme).

Ukázalo sa, že zrak je oveľa zložitejšia a sofistikovanejšia záležitosť, než si ktokoľvek z nás dokázal predstaviť.

Sú oči zbytočné?

Predmet vidíme vtedy, keď fotóny svetla, ktoré z neho vychádzajú alebo sa od neho odrážajú, prenikajú na fotocitlivé bunky – fotoreceptory (tyčinky a čapíky) v sietnici oka. Tieto fotóny stimulujú fotoreceptory, ktoré ich premieňajú na nervové signály, ktoré sa prenášajú zrakovým nervom do spomínanej vizuálnej kôry.

Až 70 % zmyslových receptorov, ktoré v tele máme sa nachádza v očiach.Niet divu,že na spracovanie množstva informácii, ktoré prijímame očami je potrebné niečo tak výkonné ako mozog.

Akcia vykonáva reakciu

Keď stimulujeme konkrétnu časť mozgu zodpovednú za videnie, v hlave dokážeme vytvoriť “obraz”, ktorý vyzerá ako svetlý fľak alebo malá svietiaca škvrna. Čím presnejšia je stimulácia, tým viac bodov dokážeme v mozgu zobraziť. Z veľkého množstva bodov vieme teoreticky poskladať celý obraz. Funguje to ako rébusy v časopisoch. Na jednej strane je zhluk čísiel - úlohou je pospájať ich v správnom poradí tak, aby vznikol zrozumiteľný obrázok.

Na Texaskej univerzite tento princíp úspešne testovali tak, že mozgy nevidiacich ľudí prepojili s počítačom. Ten zobrazoval svetlú bodku na čiernej obrazovke a zároveň ten istý signál posielal do pripojeného mozgu. Napriek tomu, že pacienti boli slepí, dokázali určiť kde na monitore sa bodka zjavuje.

Nápad tu bol už pred štyridsiatimi rokmi

Tento princíp využíva aj vizuálna protéza Orion.Základné princípy jej fungovania položil v sedemdesiatych rokoch 20. storočia biomedicínsky vedec William Dobell. Práve on implantoval slepcom elektródy do mozgu, aby stimuloval vizuálnu kôru. Zatiaľ čo myšlienka vizuálnej kortikálnej protézy, ako sa prístroj v odborných kruhoch nazýva, existuje už roky, technológia až dnes dosiahla reálne výsledky.

Orion pozostáva z mozgového implantátu so šesťdesiatimi elektródami. U väčšiny pacientov, ktorí prišli o schopnosť vidieť počas života sú zrakové časti mozgu nepoškodené. Zároveň aj nevyužívané, pretože z očí nedostávajú žiadnu informáciu, ktorá by ich aktivovala. Protéza “obchádza” oči a aktivuje neuróny v týchto častiach mozgu priamo.

Pomáha rozoznávať prítomnosť objektov

Táto vizuálna protéza používa kameru zabudovanú v okuliaroch, ktorá sníma okolie. Snímky však neputujú na Instagram. Kamera na základe nich vytvorí “vzorec stimulácie” a pošle ho priamo do mozgu. Tam potom vzniká obraz zložený z množstva farebných škvŕn. Ten však stále nie je úplný a pacienti nevidia ani presné kontúry. Napriek tomu im tento neúplný obraz dáva schopnosť približne rozoznávať predmety.

 

Jeden z užívateľov, ktorý stratil zrak v mladom veku a prežil väčšinu svojho života v úplnej tme, opísal, že vie, kedy sa blíži k oknu alebo k dverám. Iný, ktorý je takmer desať rokov slepý, zase povedal, že keď nosí okuliare, vie počas prechádzky so svojou ženou rozoznať cestu aj trávnik a tiež identifikovať, kde v byte sa nachádza jeho biely gauč.

Svet ako z pointilistického obrazu

Aby boli obrazy celistvejšie, museli by sme do mozgu zabudovať stovky tisíc elektród, ktoré by dokázali vytvoriť bohatý vizuálny obraz. Ľudia s vizuálnou protézou by tak videli svet ako z “pointilistickej maľby”. Teda z množstva malých škvŕn, ktoré sa spájajú a vytvárajú celistvý obraz.

Vyriešia aj vrodenú slepotu?

Kolegovia pri vývoji zrakovej protézy prešli už nejakú tú míľu. Ľudia, ktorí počas života prišli o zrak dnes opäť dokážu rozoznávať objekty okolo seba. Či však táto technika bude fungovať aj u ľudí s vrodenou slepotou ukáže až čas. 

Additional Info

  • sdo_type: VideoObject
  • sdo_name: Title of ...
  • sdo_description: Description of ..
  • sdo_duration: PT1M33S
  • sdo_contentUrl: http://www.example.com/video123.flv
  • sdo_embedUrl: http://www.example.com/videoplayer.swf?video=123
  • sdo_interactionCount: 1
Rate this item
(0 votes)

News

  • Príbeh pacientky Niny. Kajakárky, ktorá mala problém so zrakom. Príbeh pacientky Niny. Kajakárky, ktorá mala problém so zrakom.

    There is no translation available.Nina je naša pacientka, ktorá pred niekoľkými rokmi podstúpila v UVEA laserovú operáciu očí. Je to športovkyňa telom i dušou a zrak je pre ňu, ako aj pre iných veľmi dôležitý „nástroj“. Nina je živým príkladom toho, ako môže operácia očí výrazne zlepšiť kvalitu...

  • Tags: 2024
    Meranie zraku na základnej škole v Martine Meranie zraku na základnej škole v Martine

    There is no translation available.Dňa 30.4. sme uskutočnili skríningové meranie krátkozrakosti na Evanjelickej spojenej škole v Martine. Na celom projekte sa podieľala UVEA klinika s Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Martine a taktiež s Univerzitnou nemocnicou v Martine.

  • Tags: 2024
    Všetko čo by ste mali vedieť o kontaktných šošovkách Všetko čo by ste mali vedieť o kontaktných šošovkách

    There is no translation available.Kontaktné šošovky slúžia už desaťročia ako alternatíva dioptrických okuliarov. Ľudom prinášajú niekoľko výhod, pohodlie a komfort. V súčasnosti existuje niekoľko typov čo umožňuje prispôsobenie individuálnym potrebám a životnému štýlu. V tomto článku, ktorý sme vytvorili...

more news