Keby mi niekto ako začínajúcemu oftalmológovi povedal, že pacientovi s ťažkou tupozrakosťou pomôžu počítačové hry, neveril by som mu. V roku 2014 som sa ale pridal k tímu Petra Žiaka v UVEA Mediklinik, kde som sledoval liečbu mladého medika Miroslava. Neskôr sa stal mojim pacientom a virtuálna realita výrazne zlepšila jeho zrak. Ľudia, ktorí by boli predtým označení za neliečiteľných, tak dnes môžu vidieť takmer normálne.
Zábavná liečebná metóda pomáha očiam spolupracovať
Tupozrakosť (amblyopia) je porucha videnia, spôsobená napríklad rozdielnym stupňom ďalekozrakosti oboch očí. Mozog dostáva horšiu kvalitu obrazu z jedného z nich, a tak ho „vypne“. Jedno oko takmer nevidí zatiaľ, čo to druhé funguje normálne. Pacient stráca najmä centrálne a priestorové videnie. Svet vníma ako 2D obraz (aj keď ťažko to popísať, pretože existujú iné znaky pre rozoznanie priestoru ako len stereopsia - 3D videnie pri obidvoch zdravých očiach). Aktivity, ktoré sa nám zdajú úplne prirodzené, sú pre pacienta s tupozrakosťou výrazne ťažšie. Nevie úplne presne odhadnúť vzdialenosť predmetov a teda sa mu napr. ťažšie šoféruje auto či športuje.
Zakrývaním zdravého oka sa dá amblyopia vyliečiť približne do siedmich rokov. S pribúdajúcim vekom však klesá neuroplasticita nášho mozgu, teda jeho schopnosť učiť sa. Donútiť choré oko, aby sa vyrovnalo slabšiemu, je náročnejšie a klasickými spôsobmi sa pacient stáva prakticky neliečiteľný. Liečba virtuálnou realitou zapája obe oči. Pomáha im spolupracovať a skoordinovať sa s končatinami. O tom, ako metóda VR funguje, už podrobnejšie písal môj kolega Peter Žiak, ktorý túto liečbu na Slovensko priniesol a začal ju testovať.
Jeho ostrosť zraku sa zvýšila z 5 % na 50 %
Čerstvý absolvent medicíny sa o novej experimentálnej metóde dozvedel z blogov doktora Žiaka ešte v začiatkoch výskumu. Vtedy mal 22 rokov. Trpel ťažkým stupňom amblyopie, jeho vizus, teda ostrosť zraku, bola len 5 %. Na slabšie oko takmer nevidel. Predtým, ako sa dostal k nášmu tímu, svoj problém príliš neriešil. Demotivovala ho bezradnosť lekárov, ktorí tvrdili, že mu nedokážu pomôcť. Veci sa začali meniť až vtedy, keď sa rozhodol dať šancu experimentálnej liečbe, ktorú sme s Petrom Žiakom rozbiehali.
Nikdy nebol veľkým fanúšikom počítačových hier. Tie, ktoré hrával na klinike v rámci liečby, však zmenili jeho pohľad. Doslova. Ako veľmi iný je život s normálnym zrakom totiž pochopil až vtedy, keď začal trénovať. Najväčšou výzvou preňho bola hra, v ktorej musel praskať bublinky. Rozpoznať v trojrozmernom prostredí, ktoré z nich sú najbližšie, nebolo ľahké. Už po pár sedeniach sme však videli pokrok. Jeho zrak sa zlepšil z 5 % na 50 % a dokonca začal vidieť v 3D. Veci, ktoré mu predtým nešli, odrazu neboli problém. Dnes by mohol byť dokonca chirurgom, kde je správne fungujúce 3D videnie veľmi podstatné.
Pacienti strieľajú z vesmírnej lode a hrajú basketbal
Princíp liečby virtuálnou realitou je jednoduchý a zábavný zároveň – pacient hrá jednu zo šiestich dostupných hier pomocou 3D okuliarov Oculus Rift. Momentálne je to najefektívnejšia metóda liečby tupozrakosti a jej úroveň na Slovensku sa vyrovná západu.
Všetky simulácie, ktoré pri liečbe pomocou VR používame, sú špeciálne vytvorené optikmi. Aby pomáhali, musia byť dynamické a trojrozmerné. Princípom je, že každému oku do 3D okuliarov premietame iný obraz. Vysvetliť sa to dá na príklade hry, v ktorej pacient oberá zeleninu. Jedným okom vníma iba pozadie, druhým výhradne ruky svojej virtuálnej postavy. Mozog si musí dať tieto oddelené obrazy dohromady. Iba vtedy je pacient schopný splniť cieľ hry a skoordinovať svoje videnie do takej miery, aby dokázal nazbierať úrodu. Tá istá metóda sa uplatňuje aj pri ostatných simuláciách – zostreľovaní asteroidov z vesmírnej lode či pri basketbale. V počiatkoch výskumu sa na účely liečby tupozrakosti testovali aj komerčné hry, napríklad klasické „strieľačky“. Neboli ale dostatočne efektívne.
V našom tíme veríme, že raz budeme schopní tupozrakosť odstraňovať úplne. Veď liečba, ktorá bola ešte pred piatimi rokmi v experimentálnom štádiu, dnes pomohla zlepšiť zrak približne 400 pacientom. Nádejný je aj pokrok v oblasti neurovedy. Vďaka funkčnej magnetickej rezonancii (fMRi), o ktorej som písal v mojom predošlom blogu, už dokážeme sledovať zmeny v mozgovej kôre, ktoré u pacientov nastávajú pri pohľade na 2D a 3D obraz. Liečba tupozrakosti u dospelých pacientov, resp. u starších detí vo virtuálnej realite je pritom stále len v začiatkoch. Preto sa naozaj teším na to, čo nám prinesie budúcnosť.
