Title of ... Description of .. VideoObject

S liečbou sivého zákalu pomohli aj zranenia britských letcov počas vojny

štvrtok, 08 október 2015 08:45

V roku 1949 implantovali prvú umelú vnútroočnú šošovku, vyrobená bola z plexiskla. Pri výbuchoch sa letcom často do očí zapichli kúsky plexiskla z kabín stíhačiek. Prekvapilo, že s plexisklom sa oči dokázali vysporiadať.

Moderné operácie sivého zákalu sa s tými starovekými nedajú vôbec porovnať – v dávnych časoch bola pravdepodobnosť vyliečenia skôr vecou náhody. Napriek tomu boli operácie sivého zákalu časté. Už vtedy ľudia vedeli, že ide o jedinú možnosť, ako sa vyhnúť oslepnutiu.

Čo je sivý zákal?

 

  • jedno z najčastejších ochorení oka
  • zakalená šošovka zabraňuje lúčom svetla dopadať na sietnicu
  • v konečnom štádiu vedie zákal k slepote

Prejavy:

  • zahmlené videnie
  • problémy s čítaním
  • precitlivenosť na svetlo
  • progresívna krátkozrakosť

 

Jedným z najstarších dôkazov o existencii sivého zákalu je socha muža zo starovekého Egypta. Zreteľné zakalenie pravého oka na soche, ktorú vyrezali z dreva dva a pol tisícročia pred Kristom, podľa archeológov potvrdzuje, že Egypťania toto ochorenie poznali.

Nástroje a zobrazenia svedčia aj o tom, že egyptskí, ale aj indickí a grécki chirurgovia zákal operovali. Lekár postupoval tak, že ostrým predmetom uvoľnil šošovku z puzdra takým spôsobom, aby spadla do priestoru sklovca.

Zákrok to bol relatívne jednoduchý, veľkým rizikom však boli infekcie. Uvoľnením šošovky navyše chýba v oku +20 dioptrií, takže pacient videl rozmazane. Počet prstov na ruke bol schopný rozoznávať maximálne z jedného metra.

Chýbajúcu lomivosť šošovky neskôr kompenzovali okuliare so šošovkou +10 dioptrií, takže pacienti videli aspoň niečo. Prečo potom operáciu ľudia podstupovali? Dôvod bol jednoduchý, stáli pred voľbou buď operácia, alebo slepota.

Zmeny sa dočkali pacienti v 18. storočí

Toto riešenie bolo jedinou možnosťou liečby po asi 4-tisíc rokov. Na zmenu si pacienti museli počkať poriadne dlho. Prvá operácia moderného typu sa podarila francúzskemu oftalmológovi Jaquesovi Davielovi až v roku 1747. Rezom odstraňoval skalené šošovkové hmoty z oka.

Nevýhodou tejto metódy bolo, že v oku zostávalo pôvodné puzdro šošovky. Časom sa znova zakalilo. V puzdre preto museli vytvoriť otvor, ktorý umožňoval prechod svetla na sietnicu.

Koncom 19. storočia začali odstraňovať aj puzdro. Oko sa narezalo Graefovým nožom, skalenú šošovku aj s puzdrom vybrali Davielovou lyžičkou.

Neskôr sa začala používať kryoextrakcia – po otvorení oka sa šošovka namrazila na špeciálnu sondu a pomocou kývavého pohybu ju z oka vytiahli.

Umelé šošovky vznikli aj vďaka vojne

V roku 1949 sa Angličan Harold Ridley pokúsil naimplantovať prvú modernú umelú vnútroočnú šošovku z plexiskla. K tejto myšlienke ho doviedlo pozorovanie zranených letcov v druhej svetovej vojne. Pri výbuchoch sa im do očí často zapichli kúsky plexiskla z kabín stíhačiek.

Bežne oko netoleruje cudzie telesá, zdalo sa však, že s plexisklom sa vie vysporiadať bez problémov. Ridley to vyhodnotil ako príležitosť, po extrakcii zakalenej šošovky vsadil do prázdneho puzdra umelú šošovku vyrobenú práve z tohto materiálu.

Implantácia umelých šošoviek sa rozšírila až po zavedení ultrazvukových prístrojov a operačných mikroskopov, Ridleyho objav bol však skutočne prevratný. Históriu operácií sivého zákalu zavŕšil objav českého profesora chémie Otta Wichterleho, ktorý v 20. storočí vyvinul inovatívne materiály pre nové typy vnútroočných šošoviek.

Najnovšia technológia – femtosekundový laser

V súčasnosti je možné sivý zákal operovať rôznymi spôsobmi, k najmodernejším patrí operácia pomocou femtosekundového lasera. Využíva sa v prvej časti operácie. Slúži na vykonanie rezov rohovky, na vytvorenie otvoru v prednej časti puzdra šošovky, pomáha aj rozdeliť jadro skalenej šošovky.

Vďaka tejto technológii sa operácia sivého zákalu spresnila, je šetrnejšia. Trvá približne dvadsať minút a robí sa ambulantne.

Ďaľšie informácie

  • sdo_type: VideoObject
  • sdo_name: Title of ...
  • sdo_description: Description of ..
  • sdo_duration: PT1M33S
  • sdo_contentUrl: http://www.example.com/video123.flv
  • sdo_embedUrl: http://www.example.com/videoplayer.swf?video=123
  • sdo_interactionCount: 1
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Aktuality a Blogy

  • Značky: 2025
    Strava a zrak: Aký vplyv majú živiny na ochorenia očí a ako na prevenciu? Strava a zrak: Aký vplyv majú živiny na ochorenia očí a ako na prevenciu?

    V prvej časti nášho článku o strave a zraku sme si popísali živiny, ktoré majú zásadný vplyv na zdravie očí. Vitamíny, minerály, omega-3 mastné kyseliny a antioxidanty. Každá z týchto látok zohráva svoju nezastupiteľnú úlohu v ochrane zraku. Správna strava…

  • Značky: 2025
    Strava a zrak: Ako výživa ovplyvňuje zdravie očí? Strava a zrak: Ako výživa ovplyvňuje zdravie očí?

    Keď sa povie zdravý životný štýl, mnohí si predstavia pravidelný pohyb, zdravú stravu, dostatok spánku či menej stresu. Rovnako to platí aj pre zdravie očí. No väčšina populácie sa o ich zdravie nezaujíma, pokým nepríde problém. Pritom to, čo každý…

  • Značky: 2025
    Ďalekozrakosť a krátkozrakosť: Problém takmer tretiny sveta. Ako ich odlíšiť a odhaliť? Ďalekozrakosť a krátkozrakosť: Problém takmer tretiny sveta. Ako ich odlíšiť a odhaliť?

    Nelichotivé štatistiky z posledných rokov potvrdzujú, že zdravý zrak nie je samozrejmosťou. Takmer 30 % populácie vrátane detí trpí krátkozrakosťou (myopia). Podobne je na tom aj ďalekozrakosť (hyperopia), ktorou trpí až 30,9 % všetkých dospelých. Štatistiky sa síce rôznia podľa…

viac aktualít